ŠKOLA KOMUNIKÁCIE - VIETE SA ROZPRÁVAŤ

  
O ČOM TO BUDE?

FILOZOFI hovoria že človek je len ROZHOVOR. Zaujímavý pohľad. Nikdy by ma nenapadlo pozrieť sa takouto optikou na život človeka.

  • ROZHOVOR sám so sebou, so svojím svedomím, druhými ľuďmi, blízkymi i nepriateľmi, S BOHOM?
  • ROZHOVOR je dialóg. Potrebuje DVOCH.
  • Ako sa mám teda rozprávať sám so sebou?
  • Náš vnútorný život, vedomie, svedomie je akýsi VNÚTORNÝ HLAS.
  • Často k nám prehovára a my k nemu tiež. Vari ste to ešte nezažili?

ROZHOVOR je vnímanie toho druhého, sústredenie, počúvanie, pýtanie sa a porozumenie. Nie vždy tento proces prebieha. NAŠA MYSEĽ JE AKO RIEKA. Neustále tečie, vlní sa a vylieva. Vtedy sa rozhovor prerušuje, stráca sa súvislá niť myšlienok, uniká kontext, slová a ich význam. Zablúdime v obsahu a pointa je fuč. Vtedy sa rozhovor končí!

 

ROZHOVOR môže byť tiež MONOLÓG.

Niekto potrebuje iba moje uši. Je to častý jav v našich vzťahoch. Vtedy sme frustrovaní, že si z nás niekto urobil bútľavú vŕbu.

 

ROZHOVOR však môže vyzerať aj CELKOM INAK…

O čo vlastne ide?

Keď je niečo skryté v útrobach mysle, nemôže sa začať rozhovor. Márne čakáte na odpoveď, ak nevyslovíte otázku. Márne čakáte na porozumenie, keď nie je čomu porozumieť!

Jazyk - schopnosť reči je obrovský dar. Po schopnosti myslieť ten najväčší. Je totiž hlavným nástrojom dorozumievania sa, zbližovanie duší, rozprávania príbehov, zdieľania hodnôt. Predstavte si, že by sme boli nemí - o koľko by bol náš život chudobnejší. Ale aj druhá strana mince. Nekultivovaný, neuvedomený jazyk, ktorý vedie primitívny rozhovor. Neúprimná, falošná reč, ktorá klame a mätie. Tak čo s tým?

O tom je táto naša malá škola. Je to len niekoľko podnetov odpozorovaných zo života, ale zato sú všeobecne známe a prítomné skoro všade. Naozaj, aj u nás doma!

Nie je to psychologická príručka, poznatky z vedeckých zvykov a chýb. K tomu pridáme podnety na zlepšenie a nápravu. Ku každej uvádzame aj poučný a výstižný text z tisícročia starých múdrosti Knihy kníh. Niekedy síce režú do živého, no ukazujú na veľký význam a zmysel reči, rozhovoru, dorozumenia. Sú to iba impulzy, ale tak ako stačí iskrička na zapálenie ohňa, verím, že takéto voľne a spontánne napísané skúsenosti môžu postaviť váš rozhovor s blízkym i vzdialeným na pevné nohy!

Ústa majú - nevravia,
oči majú - nevidia,
uši majú - nepočujú.

                         (Žalmy 115:5-6)

 

Zápas o porozumenie

Sami sa rozhodujeme, na čo použijeme svoju reč. Ponúka sa nám široká škála: posmešky, nadávky, táranie, slovné hry, vulgárnosti, lichotenie, žartíky, dôvernosti… Väčšinou si v sebe nesieme nejaké modely z domu. U nás sa hovorilo iba o práci, vydávali sa pokyny a zadávali úlohy. Funkčná, praktická komunikácia. Stačí. Mne určite nestačilo. Dar reči sme dostali kvôli porozumeni.

Žijeme vo vzťahoch, no naše svety sa líšia. Pochádzame z rozdielnych rodov, máme rozdielne povahy, pohlavie, rôzne vzdelanie, citový život, racio, záujmy. Dosť trecích plôch na vznik nedorozumení. A preto to aj nefunguje!

Pri väčšine rozvodov manželstiev sa uvádza hlavný dôvod: nezmieriteľná rozdielnosť. No, objavili sme Ameriku! Veď to je predsa jasné už od začiatku, že sme veľmi rozdielni. Kumšt spočíva v tom, ako budeme túto rozdielnosť ochotní a schopní opísať, komunikovať a učiť sa jej rozumieť.

A tu hrá komunikácia jasný prím. Mnoho rozpadnutých vzťahov skrachovalo na neschopnosti si to celé úprimne vyrozprávať. Každý tvrdil svoje, rozhovor sa zmenil na “ring voľný” a celé sa to skončilo hádkou, hnevom a urážkami. Bože, koľko som toho zažil aj ja. Aj preto o tom píšem.

Škoda, slová majú svoj význam a moc. Učiť sa svoj jazyk kultivovať, je ako ťahať trpezlivo z hĺbky studne čistú, pramenistú vodu. (Ak ste to niekedy robili, viete o čom to je.)

Dar reči som dostal kvôli porozumeniu tým druhým. Ak sa dokážete stotožniť s touto pravdou, ste na začiatku dobrej cesty. Ak nie, neprinesie vám tento malý poradca očakávaný úžitok. Ale aj tak to skúsme spolu ďalej: Ako? Chcem viac rozumieť, prostredníctvom úprimnej, trpezlivej a úctivej reči poznávať a učiť sa umeniu rozhovoru, ktorý bude dorozumievacím dialógom s tými na druhej strane.

Moje slová idú z úprimného srdca a moje pery poctivo vravia, čo vedia.         (Kniha Jób 33:3)


Uši oči jazyk

Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.              (Lukáš 6:45) 

Máme dva dominantné vnímajúce zmysly - oči a uši. Tie majú významný podiel na našej komunikácii. Oči vizuálne monitorujú situáciu a uši napäto počúvajú. To, čo vidíme a čo počujeme, komentuje náš vnútorný, a potom i vonkajší HLAS. To, čo povie, aký komentár vysloví, závisí od koncentrácie týchto dvoch zmyslov - či sú sústredené, pozorné a vnímavé. Samozrejme, hlavným cenzorom zostáva naše EGO, srdce človeka, naplnené dobrom, alebo premnožené zlom. To je hlbší level, ktorý nemôžeme opomenúť! Naše videnie sveta je vždy transformované stavom srdca. Srdce je studňa, ktorá sa znáša - bahnom zla a z neho plynúcej zloby.

Potrebuje pravidelné čistenie, Inak snaha o dobrý rozhovor, dialóg či porozumenie, rýchlo narazí na prekážku - múr! Skúsme sa odraziť k statusu, ktorý vyplýva z doteraz povedaného: som tu, len pre teba, aby som ťa pozorne vnímal a počúval. Moje oči nehľadia bokom, ani na displej mobilu, pozerajú sa do tvojich očí, hľadia na tvoju tvár, pozorujú jej mimiku, a moje uši nielen počúvajú, ale hlboko načúvajú, aby som ti zase viac porozumel. Dá sa to?

 

Harmónia v slovách

  • Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého… a činí dobré. (1 Peter 3:10)
  • Ušľachtilý jazyk je stromom života, avšak jeho prevrátenosť je duchovná skaza. (Príslovia 15:4)
  • Myseľ spravodlivého uváži, čo povedať, ale ústa zlostníkov chrlia zlé veci. (Príslovia 15:28)

Porozumenie nie je len o slovách, ktorými odhaľujeme skryté veci v nás, alebo si vysvetľujeme nejasnosti. Porozumenie je umenie harmonizácie, ktorá je jadrom životného šťastia. Život v rajskej záhrade bol životom v harmónii. Naše rozhovory majú viesť k harmonizácii dvoch rozdielnych ľudí, bytostí, duší. Skeptik povie: Odskúšané a nemožné! Viem, príbehov disharmónie sú milióny, ale práve preto si dajme tento cieľ pred oči. Chcem svoj život naplniť šťastím, čo to dá, alebo sa ponorím do skepsy, sklamania a vzdám to? Určite ste to už niekedy zažili - zvláštny stav hlbokého porozumenia s druhým človekom. Zjednotenie v názoroch, súcitné a empatické naladenie, múdre a pravdivé povzbudenie.

Niekedy stačí len tiché načúvanie a tri slová: Mám ťa rád!

Viem, môže vám to znieť rozprávkovo krásne, ale v praxi neuskutočniteľné. Povedzme si však úprimne, koľko vecí v živote robíme len tak, úchytkom či podvedomo? Namiesto uváženej odpovede iba odvrkneme. Namiesto hlbšieho zamyslenia vypľujeme slovo ako slinu z našich úst.

To asi nie! Dáme si túto hodnotu vysoko medzi sledované priority alebo zostane tam, kde je? Budeme sa vo svojej schopnosti dorozumievania, komunikácie a rozhovorov dôsledne držať cieľa? Teda spieť k harmónii pri poznávaní ľudí bez povrchného súdenia, usilovať sa ich lepšie spoznať a porozumieť im - a je jedno, či pôjde o blízkych, deti, vnúčatá, susedov, kolegov alebo žobrákov na ulici. Takýmto malým dielom (neviditeľne) prispievame aj k náprave disharmónie tohto rozkolísaného sveta. Fakt?

 

Monologizmus

Ak niekto dokonale likviduje rozhovor, tak je monologista! Ten potrebuje iba uši toho druhého. Zvyčajne je ním zhovorčivý extrovert. S monologistom nenadviažete rozhovor. Ak ho prerušíte, nepočúva vás a len znova čaká na svoju chvíľu. Veľké uvravené ja sa znova ujme slova a pokračuje vo svojom nekonečnom prejave. Komunikácia je však dialóg, nie monológ! Sú ľudia, ktorí sa potrebujú pravidelne vyrozprávať a je im jedno, ktoré uši na to použijú. Tvoje, moje, cudzie… Preto je dobré vždy na začiatku stanoviť, že to bude rozhovor, nie príhovor. Obojstranný dialóg s obojstranným záujmom, najlepšie fifty-fifty. Monologista, žiaľ, neberie na nikoho a nič ohľad.V podstate je to detinské, sebastredné a nacistické. Preto je dobré mu pomôcť! Zastaviť tok reči a pripomenúť pravidlo. Zvyknem to robiť takto: Daj bodku! To, samozrejme, neznamená, že nerozlišujeme medzi stavom, keď si človek potrebuje vyliať svoj emocionálny pohár, ktorý sa plnil 5 rokov. Tu je monológ na mieste. MÁM RÁD ĽUDÍ a ich príbehy, učím sa im rozumieť v hlbokých rozhovoroch, aby som im vedel pomôcť. Ak si takto nastavíme komunikačnú optiku, nebudeme mať s nikým problém. Sme rôzni: niekto hovorí veľa, niekto málo, niekto vôbec. Emocionálne spomaľujem a povzbudzujem ostatných, ale vždy musí byť DIALÓG. Asi začíname mať pocit, že viesť rozhovor je tak trochu UMENIE. Áno, je to sociálna zručnosť, ktorá sa na školách žiaľ nevyučuje. Počúvajte s porozumením, bez skákania do reči a paralelných rušivých činností. To všetko ničí a ponižuje toho, kto si z rozhovoru veľa sľubuje. A to, prirodzene, BOLÍ!

Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášský vraví, tých, čo hovoria: “Jazykom sme mocní, veď máme pery - kto nám je pánom?” (Žalmy 12:4-5)

 

Ring voľný

Vážnym ohrozením každej komunikácie je naša stará dobrá známa PÝCHA. Nie, prosím, netvárme sa, že ju nepoznáme. Má veľa podôb - niekedy je tvrdohlavá, najmúdrejšia, ješitná, povýšenecká, drzá. Avšak vždy nás vyzýva SÚŤAŽIŤ. A chce za každú cenu vyhrať a to pre druhú stranu vždy znamená prehru. V komunikácii sa vtedy začína ,,RING VOĽNÝ"! To znamená kto z koho, kto vie viac, kto je vinný, kto začal spor, kto má prvý ustúpiť. Keď nebude niekto múdrejší a z toho ringu nevystúpi, tak sa rozhovor postupne zmení na spor, prerastie do hádky a prídu na rad prvé podpásovky, osobné urážky, nadávky, vulgarizmy... a to je KONIEC!!!

A stačilo len tak málo VČAS OPUSTIŤ RING. Viem, ľahko sa to povie, veď aké by to bolo potupné - ustúpiť! Krízoví terapeuti v takejto chvíli navrhujú vyhlásiť ,,TECHNICKÚ PRESTÁVKU". Niekto musí povedať: ,,Miláčik“ alebo „priatelia, ideme zlým smerom. Z it. STOPNIME TO!" Predýchajme to a začnime odznova - s úctou a nesúťaživo. Rozhovor, v ktorom absentuje úcta, treba čím skôr ukončiť. Ak nie som schopný považovať svojho partnera v rozhovore za hodného svojho záujmu, budem ho dovtedy ponižovať, až kým sa nedopustím prešľapu. Uťahovanie si, posmešky, narážky či invektívy sú komunikačným suterénom, do ktorého zostupujú iba hulváti a chrapúni. d NECHOĎTE TAM, je ich tam dosť a je tam veľa kriku! Čo praktického si zobrať z tejto kapitoly? Pozor na súťaživú schránku ukrytú v našom srdci! A vyhýbajte sa suterénu, NEŽIJE SA TAM DOBRE!

Kdo si chráni ústa a jazyk, zachráni si život pred súženiami. (Príslovia 21:23)

 

Skok do reči

Je to OBĽÚBENÁ ŠPORTOVÁ DISCIPLÍNA všetkých diskutérov. Vždy tŕpnem a zaujímam pozíciu rozhodcu, keď vidím, že niekto sa konečne dostal k slovu, rýchlo chce vysloviť svoj príspevok, ale skokani sa už vehementne hlásia o slovo... ZÁKLADOM SLUŠNOSTI A ÚCTY K ČLOVEKU je nechať ho vysloviť svoj názor. Nie každý je výrečný, a preto je táto kapitola o ČASE A TRPEZLIVOSTI. Ak nemáte dostatok času, nerozbaľujte veľký problém. Ak nemáte dostatok trpezlivosti, nerozbaľujte ho vôbec. Lebo inak nedôjde k pokojnému a úprimnému otvoreniu sa, dialógu a zdieľaniu. Pod tlakom to nefunguje.

Ja som VÝREČNÝ ROZPRÁVAČ a tento neduh som dlho nevedel vykoreniť. Skákal som do reči, pretože som už dávno vedel, čo chce dotyčný povedať. Dnes som zástancom zakriknutých, nevýrečných a nesmelých diskutérov. Mal som to pochopiť už skôr, smola! Musíme sa to učiť, aby naše rozhovory prebiehali v pohode, nie v časovej tiesni, ani v parnom hrnci tlaku. Veľkým plusom je vedieť DAŤ PREDNOSŤ! Keď vidím, že sa moj menej výrečný partner v rozhovore nadýchol, preruším reč a dám mu prednosť slovami: ,,Chcel si niečo povedať?" Je úžasné zažiť kultivovanú, ohľaduplnú a úctivú diskusiu, rozhovor, ktorý pomaly speje k POROZUMENIU ČLOVEKA, jeho problému, poznaniu a zblíženiu sa s ním. Sme súčasťou siete vzťahov a naše rozhovory nás môžu veľmi obohatiť, prehĺbiť dôveru i spojiť priateľskou VZÁJOMNOSŤOU, ktorá je nad ZLATO!

Ušľachtilý jazyk je stromom života, avšak jeho prevrátenosť je duchovná skaza. (Príslovia 15:4)

 

Hojivý rozhovor

Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý keď má hovoriť, pomalý k hnevu. (Jakub 1:19)

Sme na konci NAŠEJ MINIŠKOLY. Neriešili sme nič svetoborné, len sme oprášili a pripomenuli múdre princípy. V rýchlom toku života na ne totiž často zabúdame. Je ešte jeden rozmer komunikácie, ktorý je nesmierne dôležitý. Sú chvíle, keď má rozhovor cenu života. Sám som niekoľko takých zažil. Ak by sa neudiali, bol by sa život tých ľudí pravdepodobne skončil drámou. Sú to TERAPEUTICKÉ rozhovory, pri ktorých sa otvára bolestivá rana a nastáva šanca na uzdravenie. Celý proces môže trvať dlho, záleží na HĹBKE RANY. Keďže náš život na tejto zemi nie je prechádzka ružovou záhradou, často schytáme údery, po ktorých zostanú jazvy. A žiť s bolesťou je ťažké. Vtedy hľadáme dôverný vzťah s iným človekom, ktorého zaťažíme naším bremenom. V Biblickom posolstve o dobrom vzťahu človeka k človeku sa dozvedáme, že máme NIESŤ BREMENÁ JEDNI DRUHÝCH. V dnešnom individualistickom svete je to zabudnutá prax. Každý sa stará sám o seba, avšak nevyhnutnosť pomoci jedného druhému nezanikla. Sme tu jeden pre druhého a v škole vzťahov sa máme nanovo učiť aj tomuto umeniu. UMENIU úprimnej, bezpečnej a dôvernej komunikácie, ktorá sa stane trvalým rozhovorom, postupnou cestou k porozumeniu, poznaniu a pochopeniu druhého človeka. DAR JAZYKA - schopnosť sa porozprávať, vyjadriť svoje myšlienky a dorozumieť sa - je veľkým darom, ktorý potrebujeme znovu doceniť. KDE ZAČNEME? Ktorý náš vzťah to najviac potrebuje?

 

 

 

Späť