Hnev ako hriech - list Jakuba 1: 19-21 (Peter Kamenec)

Pamätajte si, moji milovaní bratia: každý človek nech je rýchly k načúvaniu, pomalý do reči, pomalý do hnevu; lebo človek v hneve nekoná čo je spravodlivé pred Bohom.  A preto odstráňte všetku špinu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Jakub 1:19-21

Hnev je silná afektívne útočná reakcia na prekážku, ktorá sa stavia do cesty pri dosahovaní nejakého cieľa alebo bráni rozvíjaniu komunikácie. Podľa intenzity sa rozlišuje hnev čiže zloba (najslabšia), hnev, rozhorčenie a zlosť (najsilnejšia). Prejavy hnevu spravidla trvajú krátko, sú sprevádzané krikom, silným vnútorným napätím, dlhodobejším prejavom je hostilita (nepriateľstvo). Ten, kto hnev používa ako nástroj presadenia svojej vôle a svojej pravdy, si nemôže byť istý, že jednotlivé hranice dokáže kontrolovať. Ak nekontroluje zlostné výbuchy, prerastie v ňom hnev až v trvalý stav. Duch hnevu a zúrivosti sa naviaže na jeho nervové zakončenia a bude ho používať ako svoj nástroj. Reakcie budú čím ďalej spontánnejšie a úpadok do hnevu rýchlejší a predovšetkým nekontrolovateľný. Ak sa nenaučí ovládať svoje stavy, zostane v stave vnútorného napätia, extrémne zvýšeného krvného tlaku. Prejavom môžu byť zaťaté päste, začervenanie tváre, stavy chvenia, ronenia sĺz, škrípanie zubov a možným následkom môže byť infarkt myokardu a mŕtvica. Hnev nakoniec zavedie postihnutého človeka do izolácie a nepriateľského stavu, až vraždy.

Na Kaina však a na jeho obetný dar nezhliadol. Preto Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Genesis 4: 5

Rýchly alebo ľahký nástup hnevu označujeme ako popudlivosť. Vlastnosť, s ktorou človek ľahko podlieha hnevu, potom označujeme ako hnev. Je potrebné rozlíšiť príčiny. Nejde o stav povahy človeka, ale o hriech a predovšetkým o hriech voči druhému, potom voči sebe a voči Bohu. Jeho následky treba riešiť vo vzťahoch s prosbou o odpustenie k tomu, voči ktorému bol hnev uplatnený a voči Bohu prosbou o zmilovanie a vyslobodenie z toho stavu.

`Hnevajte sa, ale nehrešte.' Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom. Efezským 4:26

Lebo človek v hneve nekoná čo je spravodlivé pred Bohom. Jakub 1:20 ...

Hnev je hriech, jeden zo siedmich hlavných hriechov, hoci zároveň zdôrazňuje, že existuje aj tzv. spravodlivý (alebo svätý) hnev, ktorý hriechom nie je. Aby človek unikol pred výčitkami svedomia z vykonaného hriechu, často hľadá ospravedlnenie pre svoj hnev. Za príčinu svojej zapálenej povahy kladie svoju spravodlivosť, ľudsky, či biblicky ospravedlniteľný dôvod. Hnev má vyvolať strach u toho, voči ktorému je uplatnený a zaistiť prevahu. Pokiaľ si dotyčný, ktorý trpí formami hnevu, neprizná ich pôvod v sebe a nekontrolovateľné reakcie, nad ktorými stráca moc, nie je mu v podstate možné z jeho stavu pomôcť. Ak je jeho stav trvalý a pravidelne sa opakuje v určitých situáciách, je to už  stav obliehania, či až posadnutosti duchom hnevu, kriku až zúrivosti.

Ale teraz odhoďte to všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie, ohováranie z vašich úst. Kolosanom 3: 8

Pozrime na Jonášov hnev pod ricínovníkom, kedy horel hnevom a dostal sa pre svoju spravodlivosť do izolácie voči Ninivským hriešnikom. Mojžišov hnev na ľud vo chvíli, keď sa Hospodin nehneval na ľud. Saulov hnev voči Dávidovi. Elizeus a zlé deti. Petrov hnev, v ktorom odťal Malchusovo ucho. Prezývku Jakuba a Jána - Synovia hromu, ktorá vzišla.

Hnev a prchkosť nie sú choroby, môžu však byť príznakom choroby (symptómom) psychického oslabenia, choroby, alebo posadnutosti človeka v inej oblasti a toto je len vonkajší prejav. Hnev môže byť prejavom hysterickej osobnosti a v tom prípade nepomôže len riešenie hnevu, ale celej podstaty uplatňovania moci, pretože jej formy sa budú striedať veľmi variabilne, aby sa dosiahli požadované ciele a výsledky. Často je to prejav ducha vášne, ktorý prevzal kontrolu nad emočnou stránkou človeka, či náboženského ducha formou spravodlivého hnevu. V tejto forme často posadnutie zákonníkov, farizejov, veľkňaza a tým sa ešte viac zosmiešnilo ich presadzovanie autority hnevom, až sa dočkali aj karikatúry ich správania v slovách a tvári. Ježiš o stave hnevu hovorí predovšetkým voči druhému človeku a o podstate pohnútok hnevu, spravodlivého hnevu a riešení vzťahov, ktoré sú následkom hnevu.

Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by zabil, prepadne súdu. Ja však hovorím, že už ten, kto sa hnevá na svojho brata, musí ísť pred súd; kto znižuje svojho brata, bude vydaný rade; kto svojho brata zatracuje, prepadne ohnivému peklu. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj so svojím protivníkom včas, kým si na ceste k súdu, aby ťa neodovzdal sudcovi a sudca strážnikovi a bol by si uvrhnutý do väzenia. Veru, hovorím ti, že odtiaľ nevyjdeš, kým nezaplatíš do posledného haliera. Matúš 5:21

Pri pastorácii v oblasti hnevu je potrebné dbať predovšetkým: aby dotknutý, ktorý je formou hnevu zablokovaný, vôbec videl, čo jeho hnev spôsobí v ľuďoch a pokiaľ nebude vnímať bolesť, ktorou pôsobí na druhých, nebude riešenie podstaty hnevu príliš úspešné a vždy si pre jeho formy nájde ospravedlnenie. Naopak - ak dôjde k vyslobodeniu, prejaví sa to predovšetkým v oblasti emócií a nervových zakončení a stavu mysle, ktorá sa stane citlivejšia na bolesť, ktorú tým spôsobí. Pri vyslobodení môže dôjsť až k zmene charakteru, potom následne k zmene oblasti citov. Apoštol Ján, ktorý bol synom hromu, bol nazvaný apoštolom lásky. Oblasť hnevu a zúrivosti môže byť až rodovo dedičná. Jednak sa prenáša ako väzba duchovne a jednak preneseným konaním a prostredím, kde je ako mocenský nástroj uplatňovaný. V tom prípade je potrebné sa oddeliť od rodového zaťaženia a predovšetkým vidieť ho ako zbraň, čo a ako ním bolo dosahované. Ak sa niekto vzdá hnevu ako nástroja, stane sa bezbranným a musí si to uvedomiť a pristúpiť na to, že nesiahne po tomto mocenskom prostriedku znova a jeho obhajcom a presadzovateľom právd sa stane Boh sám, ktorému patrí forma hnevu z pozície jeho autority a práva. Riešenia a vyriešenie oblasti hnevu teda súvisí s odovzdaním vlády Ježišovi Kristovi ako súčasť znovuzrodenia a prípadne obnovenia sa vo vydaní svojmu Spasiteľovi a Pánovi. Potom môže dôjsť aj k znovuzrodeniu v oblastiach mysle a citov, v ktorých nový život ešte nezačal.