Pre čo žiješ?

Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk. 
                                          Filipanom 1,21

Grécke mesto Tesalonika (Solún, dnešné Saloniki) založil okolo roku 315 pred Kristom macedónsky kráľ Kassandros na mieste staršej osady Therma. Mesto pomenoval podľa svojej manželky Théssaloniké. Toto mesto, ležiace na jednej významnej ceste (via Egnatia), bolo v rímskej dobe hlavným mestom provincie a najdôležitejším prístavom v Macedónii. Cez apoštola Pavla vznikol v Tesalonike jeden z prvých kresťanských zborov v Európe (Skutky 17). Z tejto doby pochádzajú aj obidva novozákonné listy Tesaloničanom.

Pri vykopávkach v blízkosti mesta sa narazilo na dva sarkofágy, z ktorých jeden pochádza z pohanskej, druhý z kresťanskej doby. Na oboch sú charakteristické nápisy. Krátky nápis z pohanských čias znie: „V smrti niet nádeje“. Na sarkofágu z kresťanských čias možno čítať svedectvo: „Kristus je môj život“.

Tu máme vedľa seba smrť bez Krista a odchod na večnosť s vierou v Krista. Tam beznádej, tu pevná, istá nádej. Nie nadarmo Pavel teda v Tesalonike kázal Ježiša Krista, toho zmŕtvychvstalého, a adresoval tamojším veriacim tie slávne slová: „Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnulí, aby ste sa nermútili ako aj ostatní, ktorí nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh privedie tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša s ním.“ (1. Tesaloničanom 4,13.14)

Tá nádej, ktorá je založená na Kristovi, presahuje hrob, lebo On „zničil smrť“ (2. Timoteovi 1,10).

           Zdroj:   GBV, Dobrá sejba