Dostatočná ľútosť na zmenu

„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie,
 a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“
 
(2 Kor 7:10)

Niekedy si výčitky svedomia alebo ľútosť zamieňame s pokáním. Človek, ktorý sa nechá pristihnúť pri lži, ľutuje. Zločinec, ktorého zatknú, ľutuje. Ale činia pokánie? Ja neviem. Možno osoba, ktorá klamala, bude nabudúce len opatrnejšia. A zločinec bude svoj ďalší zločin plánovať prezieravejšie. Ale to nie je pokánie.

Napríklad 2M 9:27 nám prezrádza, že faraón, ktorý bol zatvrdený vo svojom hriechu, uznal, že zhrešil: „Vtedy poslal faraón poslov, dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní.“

To je dobré, ale potom pokračoval v hriechu proti Bohu a nakoniec ho Boh odsúdil. Nikdy nedospel k viere.

Saul, izraelský kráľ, na jednom mieste vyznal: „Zhrešil som, lebo som prestúpil rozkaz Hospodinov…“ (1S 15:24) Znamená to však, že zmenil svoj život? Nie. Pokračoval v tom, ako žil, a svoj život zahodil.

Biblia nám hovorí aj o mladom bohatom vladárovi, ktorý sa obrátil na Ježiša a chcel vedieť, ako získať večný život. Ježiš mu dal odpoveď a on odišiel zarmútený, ale nie kajúci.

Aj Judáš Iškariotský ľutoval, pretože zradil Ježiša. S týmto smútkom však nič neurobil. Jeho smútok neviedol k pokániu.

Nestačí len ľutovať. Musíme s tým niečo urobiť.

Biblia učí, že „zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie“. Pokánie znamená, že sme ochotní sa zmeniť. Pokánie znamená, že je nám to dostatočne ľúto na to, aby sme prestali.

Nestačí len ľutovať. Boží ľud musí činiť pokánie z hriechov, ktoré spáchal. Si pripravený odvrátiť sa od hriechu a nasledovať Ježiša? On ti dá silu robiť to, k čomu ťa povolal.

 

       Hans Erik Nissen, www.evs.sk
Späť